Bulharsko II. - na Musalu

Autor: Peter Trenčan | 31.12.2011 o 18:45 | Karma článku: 7,63 | Prečítané:  1323x

Na dnešný deň sme mali naplánovanú turistiku na vrch Musala, s nadmorskou výškou 2 925 metrov nad morom najvyšší bod Bulharska, ale aj celého Balkánskeho poloostrova. Predpoveď počasia sľubovala jasné a slnečné počasie s teplotami 8-10°C, ideálne na horskú turistiku.

Budík ráno zvoní 5:30. Do ruksakov balíme veci a  taxíkom sa presúvame na miestnu železničnú stanicu, odkiaľ nám 6:50 odchádza autobus, ktorým budeme cestovať do strediska Borovets. Zvyšný čas do odchodu využívame na ľahké raňajky pozostávajúce z lekvárovej kipy (sladká rožko-buchta za 1 Leva) a čiernej kávy.

DSC00817a.jpg

ráno v Dupnitsi

Autobus odchádza 7:10, lístok do Borovtsa, kam prichádzame 8:40 stojí 6 Leva. Borovets (1 315 m.n.m.) je významné stredisko turistického ruchu v pohorí Rila. Keďže je zameraný predovšetkým na zimnú klientelu, väčšina hotelov je v lete zatvorených. Od zastávky autobusu je to k údolnej stanici lanovky na Yastrebetz asi 10 minút peši.

DSC00824a.jpg

Počas 20 minútovej jazdy za 10 Leva vystúpa oranžové vajíčko do výšky 2 369m, odkiaľ začína samotný výstup. Prvá časť cesty k chate Musala trvá asi hodinu a je vedená pohodlnou horskou cestou. Podľa mapy je tu minimálne výškové prevýšenie, v skutočnosti však stále ideme hore dole. Chata Musala, ležiaca pri jednom z "Musalenskich ezer" je stará drevená búda, vedľa ktorej stojí ruina rozostavaného horského hotela. V tráve je ešte vidieť kamenné pozostatky prvej útulne. Mierne to kazí celkový dojem z miesta, ktoré inak poskytuje úžasné výhľady.

DSC00840a.jpg

zľava Irechek (2 852m), v pozadí Musala (2 925m)

Pri chate končí pohodlná cesta a začína nekonečné stúpanie pomedzi obrovské skalné bloky. Našťastie, Musalské jazerá spolu s okolitými skalnatými svahmi vytvárajú scenérie, ktoré stúpanie robia celkom znesiteľným.

DSC00851a.jpg

chata Musala a okolie

DSC00854a.jpg

Musala

DSC00856a.jpg

Musalske ezero

Po ďalšiej hodine sa dostávame k útulni Ledeno ezero (2 709 m.n.m.), ktorá poskytuje poslednú možnosť na oddych pred záverečným úsekom výstupu. Útulňa je stavba neurčitého tvaru pokrytá modrým zvlneným plechom, v krajine pôsobí ako päsť na oko. Keďže celé pohorie Rila je bohaté na vodné zdroje, v studničke naberáme do fliaš čerstvú vodu a vydávame sa na posledný úsek.

DSC00863a.jpg

pohľad na vrchol od útulne Ledeno jezero

DSC00875a.jpg

Muselski ezera, v pozadí cesta z Yastrebetzu

DSC00892a.jpg

Ledeno Ezero (2 709m) s útulňou, v pozadí Irechek

Po asi 30-35 minúta šliapania v relatívne pohodlnom stúpaní sa dostávame na vrchol Musaly. Od roku 1933 je tu postavená meteorologická stanica, spojená s údolím prostredníctvom malej nákladnej lanovky. Krajina zo strany výstupu je z veľkej časti skalnatá, a tvorí ostrý kontrast s opačnou stranou kde sú široké horské chrbáty porastené trávou.

DSC00878a.jpg

P1110226a.jpg

"na streche" Bulharska

DSC00896a.jpg

meteoroligcká stanica na Musale

Nasleduje krátky oddych na doplnenie enegie. Z Musaly sa dá po úzkom hrebeni prejsť na sesterský kopec Malka Musala, s výškou 2 902 m.n.m. druhý najvyšší kopec pohoria Rila.

DSC00884a.jpg

pohľad smerom na "malú" Musalu

Južná strana je svojim zvlneným a zatrávneným terénom vhodná na dlhšie výpravy, s možnosťou bivakovania na vyhradených miestach. Jedná z takýchto trás pokračuje až k Rilskému manastiru, ktorý je v južnej časti pohoria.

DSC00887a.jpg

DSC00888a.jpg

Oddych na Musale netrval dlho, pretože pred nami bola rovnaká cesta zostupu do Borovtsa, a autobus do Dupnitse chodí len raz denne. Počasie sa začalo aj tak trochu kaziť, a zažiť dažďovú prehánku medzi skalami sme nemali v pláne.

DSC00908a.jpg

juhozápadný svah Musaly

DSC00915a.jpg

miestna flóra

DSC00933a.jpg

pozostatky prvej chaty Musala pri zostupe...

Cesta k vrcholovej stanici lanovky trvala zrhuba rovnako dlho ako výstup. Na zastávku, kde sme ráno vystupovali sme prišli 16:30, asi 30 minút pred príchodom autobusu. Až teraz sme si uvedomili, že celú zastávku tvorí len hrdzavý prístrešok a unimobunka slúžiaca ako potraviny a bufet v jednom. Z Dupnitse sme mali síce informáciu, že autobus isto podvečer pôjde, ale nikde nebol žiadny cestovný poriadok a pani bufetárka ani nevedela, že tam autobusy stoja. Našťastie, len s 5-minútovým meškaním autobus prišiel. Na naše prekvapenie ten istý, s ktorým sme cestovali ráno. Obsadili sme posledné 2 voľné miesta, turisti čo pristúpili v Samokove sa už museli tlačiť v úzkej uličke a sedieť na batožine.

DSC00956a.jpg

v "autobuse" cestou do Dupnitse :-)

Do Dupnitse sme prišli okolo pol siedmej večer. Vodič po diskusii s kamarátom Františkom zastavil na začiatku Dupnitse s tým, že k hotelu je to len na skok. Cestou do hotela sme si kúpili na večeru zásobu ovocia, ktoré chutilo a aj vyzeralo úplne inak ako kdekoľvek na Slovensku, a pritom bolo neuveriteľne lacné. Po sprche sme poslali cez email krátky obrazový pozdrav domov, zistili informácie s spojoch na ďalší deň a mŕtvy zapadli do postele.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?