Bulharsko II. - na Musalu

Autor: Peter Trenčan | 31.12.2011 o 18:45 | Karma článku: 7,63 | Prečítané:  1346x

Na dnešný deň sme mali naplánovanú turistiku na vrch Musala, s nadmorskou výškou 2 925 metrov nad morom najvyšší bod Bulharska, ale aj celého Balkánskeho poloostrova. Predpoveď počasia sľubovala jasné a slnečné počasie s teplotami 8-10°C, ideálne na horskú turistiku.

Budík ráno zvoní 5:30. Do ruksakov balíme veci a  taxíkom sa presúvame na miestnu železničnú stanicu, odkiaľ nám 6:50 odchádza autobus, ktorým budeme cestovať do strediska Borovets. Zvyšný čas do odchodu využívame na ľahké raňajky pozostávajúce z lekvárovej kipy (sladká rožko-buchta za 1 Leva) a čiernej kávy.

DSC00817a.jpg

ráno v Dupnitsi

Autobus odchádza 7:10, lístok do Borovtsa, kam prichádzame 8:40 stojí 6 Leva. Borovets (1 315 m.n.m.) je významné stredisko turistického ruchu v pohorí Rila. Keďže je zameraný predovšetkým na zimnú klientelu, väčšina hotelov je v lete zatvorených. Od zastávky autobusu je to k údolnej stanici lanovky na Yastrebetz asi 10 minút peši.

DSC00824a.jpg

Počas 20 minútovej jazdy za 10 Leva vystúpa oranžové vajíčko do výšky 2 369m, odkiaľ začína samotný výstup. Prvá časť cesty k chate Musala trvá asi hodinu a je vedená pohodlnou horskou cestou. Podľa mapy je tu minimálne výškové prevýšenie, v skutočnosti však stále ideme hore dole. Chata Musala, ležiaca pri jednom z "Musalenskich ezer" je stará drevená búda, vedľa ktorej stojí ruina rozostavaného horského hotela. V tráve je ešte vidieť kamenné pozostatky prvej útulne. Mierne to kazí celkový dojem z miesta, ktoré inak poskytuje úžasné výhľady.

DSC00840a.jpg

zľava Irechek (2 852m), v pozadí Musala (2 925m)

Pri chate končí pohodlná cesta a začína nekonečné stúpanie pomedzi obrovské skalné bloky. Našťastie, Musalské jazerá spolu s okolitými skalnatými svahmi vytvárajú scenérie, ktoré stúpanie robia celkom znesiteľným.

DSC00851a.jpg

chata Musala a okolie

DSC00854a.jpg

Musala

DSC00856a.jpg

Musalske ezero

Po ďalšiej hodine sa dostávame k útulni Ledeno ezero (2 709 m.n.m.), ktorá poskytuje poslednú možnosť na oddych pred záverečným úsekom výstupu. Útulňa je stavba neurčitého tvaru pokrytá modrým zvlneným plechom, v krajine pôsobí ako päsť na oko. Keďže celé pohorie Rila je bohaté na vodné zdroje, v studničke naberáme do fliaš čerstvú vodu a vydávame sa na posledný úsek.

DSC00863a.jpg

pohľad na vrchol od útulne Ledeno jezero

DSC00875a.jpg

Muselski ezera, v pozadí cesta z Yastrebetzu

DSC00892a.jpg

Ledeno Ezero (2 709m) s útulňou, v pozadí Irechek

Po asi 30-35 minúta šliapania v relatívne pohodlnom stúpaní sa dostávame na vrchol Musaly. Od roku 1933 je tu postavená meteorologická stanica, spojená s údolím prostredníctvom malej nákladnej lanovky. Krajina zo strany výstupu je z veľkej časti skalnatá, a tvorí ostrý kontrast s opačnou stranou kde sú široké horské chrbáty porastené trávou.

DSC00878a.jpg

P1110226a.jpg

"na streche" Bulharska

DSC00896a.jpg

meteoroligcká stanica na Musale

Nasleduje krátky oddych na doplnenie enegie. Z Musaly sa dá po úzkom hrebeni prejsť na sesterský kopec Malka Musala, s výškou 2 902 m.n.m. druhý najvyšší kopec pohoria Rila.

DSC00884a.jpg

pohľad smerom na "malú" Musalu

Južná strana je svojim zvlneným a zatrávneným terénom vhodná na dlhšie výpravy, s možnosťou bivakovania na vyhradených miestach. Jedná z takýchto trás pokračuje až k Rilskému manastiru, ktorý je v južnej časti pohoria.

DSC00887a.jpg

DSC00888a.jpg

Oddych na Musale netrval dlho, pretože pred nami bola rovnaká cesta zostupu do Borovtsa, a autobus do Dupnitse chodí len raz denne. Počasie sa začalo aj tak trochu kaziť, a zažiť dažďovú prehánku medzi skalami sme nemali v pláne.

DSC00908a.jpg

juhozápadný svah Musaly

DSC00915a.jpg

miestna flóra

DSC00933a.jpg

pozostatky prvej chaty Musala pri zostupe...

Cesta k vrcholovej stanici lanovky trvala zrhuba rovnako dlho ako výstup. Na zastávku, kde sme ráno vystupovali sme prišli 16:30, asi 30 minút pred príchodom autobusu. Až teraz sme si uvedomili, že celú zastávku tvorí len hrdzavý prístrešok a unimobunka slúžiaca ako potraviny a bufet v jednom. Z Dupnitse sme mali síce informáciu, že autobus isto podvečer pôjde, ale nikde nebol žiadny cestovný poriadok a pani bufetárka ani nevedela, že tam autobusy stoja. Našťastie, len s 5-minútovým meškaním autobus prišiel. Na naše prekvapenie ten istý, s ktorým sme cestovali ráno. Obsadili sme posledné 2 voľné miesta, turisti čo pristúpili v Samokove sa už museli tlačiť v úzkej uličke a sedieť na batožine.

DSC00956a.jpg

v "autobuse" cestou do Dupnitse :-)

Do Dupnitse sme prišli okolo pol siedmej večer. Vodič po diskusii s kamarátom Františkom zastavil na začiatku Dupnitse s tým, že k hotelu je to len na skok. Cestou do hotela sme si kúpili na večeru zásobu ovocia, ktoré chutilo a aj vyzeralo úplne inak ako kdekoľvek na Slovensku, a pritom bolo neuveriteľne lacné. Po sprche sme poslali cez email krátky obrazový pozdrav domov, zistili informácie s spojoch na ďalší deň a mŕtvy zapadli do postele.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Pixar nikdy nedobehneme, ale máme iné prednosti, hovorí autorka Lichožrútov

Drž sa ľudí, ale drž sa od nich ďalej! Pravidlo jeden pre ponožkožrúta.

ŠPORT

Predviedol sólo od polovice ihriska. Weiss strelil v Katare krásny gól

Slovenský reprezentant strelil svoj desiaty gól v prebiehajúcej sezóne a patrí k najlepším kanonierom súťaže.

KOMENTÁRE

Ktorý Boh mohol toto dopustiť? (Píše Michal Havran)

Súčasná politická teológia opustila aristokratické predstavy o politickom mesiášovi.


Už ste čítali?